Ivana Punova

Globalizácia – pojem, ktorý počujeme takmer dennodenne. Neexistuje jedna jasná definícia globalizácie. OECD hovorí o globalizácií ako o procese, ktorý zahŕňa trhy a produkciu v rôznych krajinách a tieto krajiny začínajú byť stále viac a viac od seba závislé. Globalizácia má veľa dobrých, ale i zlých stránok. Medzi dobré patrí najmä spoznávanie nových kultúr, implementácia medzinárodných projektov a pod. Každá minca má dve strany, a preto globalizácia nesie zo sebou mnoho rizík a negatív. V dôsledku globalizácie sa svet rozdelil medzi 20%bohatých, ktorí majú väčšinu majetku vo svojich rukách a medzi chudobných ľudí, ktorí nemajú peniaze na jedlo, bývanie… Každým rokom je priepasť medzi týmito dvoma triedami väčšia a väčšia.

            V globalizovanom svete je pohyb kapitálu medzi hranicami veľmi jednoduchý. V podstate je to hlavná črta globalizácie. V dôsledku nekontrolovaných operácií nadnárodného kapitálu na jednej strane vzniká privilegovaná skupina ľudí, ktorí sa stávajú bohatšími a na druhej strane rastie skupina nezamestnaných menej vzdelaných ľudí, ktorí sú odkázaní na život v chudobe. Žijeme vo svete, v ktorom je jednoduché pre majiteľov veľkých podnikov sa zo dňa na deň rozhodnúť, že celý podnik presunú do krajiny, kde je lacnejšia pracovná sila. Podľa Európskej komisie je chudoba najväčším rizikom najmä pre nezamestnaných ľudí.

Ako napísal Dani Rodrik vo svojej knihe „Has globalization gone too far“ z globalizácie vznikajú víťazi a porazení. Víťazmi sú vzdelaní pracovníci, ktorí sa môžu ľahšie uplatniť a taktiež nadnárodné korporácie. Môžu prechádzať hranicami a za svoju prácu dostanú väčšiu mzdu. Porazení sú v tomto prípade nevzdelaní pracovníci, ktorým nezostáva nič iné, iba čakať na prácu a podriadiť sa podmienkam trhu. Menej vzdelaní a manuálne pracujúci ľudia to však v konkurenčnom boji s prisťahovalcami (ktorí sú ďalší následok globalizácie) nemajú ľahké. Nakoľko väčšina prisťahovalcov je ochotná pracovať za menšie peniaze ako domáci pracovníci. 

Globalizácia zvyšuje konkurenčný boj medzi krajinami, ktoré sa musia „bojovať“ s nízko nákladovými krajinami, ktorými sú napr. Čína a India. Tlak týchto krajín cítia nielen zamestnanci, ale taktiež malí a strední podnikatelia. Nedokážu čeliť medzinárodnej konkurencii, ktorej sa darí znižovať náklady, a tým aj ceny a na druhej strane maximalizovať svoje zisky.

Nadnárodné korporácie vychádzajú z globalizácie ako absolútni víťazi. Ich príjem neustále rastie a výdavky sa im darí znižovať. A ak to v tej krajine nepôjde, tak jednoducho presunú celú prevádzku do inej krajiny a vôbec ich nebude zaujímať, čo sa so stovkami nezamestnaných robotníkov stane.

Politika Európskej únie sa snaží riešiť výzvy globalizácie. Jedným z jej nástrojov je podpora malých a stredných podnikateľov pomocou rôznych grantov z Európskeho fondu. Taktiež partnerstvo s inými ekonomicky významnými krajinami.

Otázkou zostáva, či sú tieto riešenia dostatočné. Dnes EÚ bojuje s 10,3% nezamestnanosťou, ktorá stále rastie a je najhoršia za posledných 20 rokov. 

Ivana Punová, študentka politológie Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne